Spoločenské tance

Homepage

  Tanec

  Z miliónov ľudí po celom svete, ktorí pravidelne vyhľadávajú príležitosť zatancovať si pre vlastné potešenie, sa vyčleňuje skupina tanečníkov, ktorí sa zúčastňujú na organizovaných súťažiach. Súťažný tanec je výsledná forma, ktorá vznikla zo spoločenského tanca. Priťahuje ľudí, ktorí radi tancujú a chcú predviesť svoje schopnosti a talent v priamej súťaži s inými pármi na tanečnom parkete. Títo ľudia netancujú iba pre vlastné potešenie. Chcú zapôsobiť na členov poroty, ktorí rozhodujú o najlepšom páre, a – pravdaže - chcú byť úspešný aj pred publikom. Súťažný tanec je zároveň veľké umelecké predstavenie, ktoré so sebou prináša zvyšovanie výkonu a hudobnej interpretácie. To všetko v ňom totiž zohráva veľkú úlohu. Mnohých divákov zaujíma ako porotcovia suťažného tanca dospievajú k svojim rozhodnutiam, ktorý z párov má byť ocenený víťaznou trofejou. Na základe čoho určujú najlepších? V skutočnosti musia mať porotcovia rozsiahle vedomosti a skúsenosti aby mohli dospieť k spravodlivým rozhodnutiam. Dvoma najdôležitejšími aspektami tanečného výkonu, ktoré sa budú hodnotit, sú kvalita a umelecký dojem. Kvalita sa odráža v technike tanca, v zmysle pre hudbu a rytmus a v umeleckom stvárnení. Umelecký dojem závisi od choreografie, stvárnenia a osobnostných kvalít tanečníka. Štandardnú úroveň však možno dosiahnuť len zlúčením mnohých prvkov. Keďže uvedené dva typy spoločenských tancov sú také odlišné, súťaže a majstrovstvá sa konajú oddelene v štandardných a latinských tancoch. Odlišnosť je očividná aj v oblečení tanečníkov počas súťaže. Dámske šaty pre štandardné tance sú dlhé a splývavé, aby zdôraznili ladné pohyby typické pre tieto tance. V protiklade sú im šaty tanečníc latinskoamerických tancov. Sú navrhnuté tak aby zvýrazňovali pohyby jednotlivých častí tela pri interpretácii latinských rytmov. Muži nosia spoločenský odev – frak a motýlika pri standarde a ľahké košele a elegantné nohavice pre latinu.   

  Tanec je vari taký starý, ako ľudstvo vôbec, preto len veľmi ťažko možno sledovať jeho vývin od prvých počiatkov. Podobne ako hudba a spev, aj tanec slúžil v prvotných časoch za prostriedok náboženského obradu, ako to ešte i dnes možno pozorovať u primitívnych divošských kmeňov. Časom stal sa zábavným prostriedkom spoločenským a tým je až do dneška. Najprv bol zavedený do kráľovských a kniežacích dvorov, odkiaľ prenikol do všetkých spoločenských vrstiev. Až teraz sa začal jeho skutočný vývoj. Vkus a temperament jednotlivých kmeňov mal rozhodný vplyv na jeho formy. Tak vznikly rozličné tance národné, spoločenské, redové, kolové a slávnostné.

  Po tancoch miernych a ladných pohybov 19. storočia, v druhom deceniu storočia 20., po svetovej vojne, v tanečnom umení nastal prenikavý prevrat. Do spoločenských tancov boly vnesené primitívne prvky černošské s výraznou rytmikou čiernej rasy a nebývalým uplatnením sa synkop. Delikátnu salónnu a diskrétnu tanečnú hudbu vystriedal americký krikľavý jazz a tanečný parket stal sa eldorádom nových tanečných kreácií a figúr, plných akrobatických výkonov, hodiacich sa skôr na javisko nejakého varieté, ako do spoločenského salónu. Avšak vládnutie všakovakých hypermoderných tanečných kreácií bolo iba rusadlovým kráľovstvom, lebo móda, ktorá je neobmedzenou diktátorkou všetkého, čo súviví so spoločenským životom, pomaly obrátila kormidlo a spoločnosť sa zasa vracia k tancom konzervatívnym.

 
Spoločenský tanec nevyžaduje špeciálny výcvik, ako sa mnohí domnievajú, lebo čo by boli nové tance akokoľvek exoticky pomenované, základné kroky ostali a ostávajú v podstate nezmenené.